Náklady
Náklady
– peňažné vyjadrenie spotreby výrobných faktorov. Náklady vedú vždy k zníženiu majetku.
a) Druhové členenie nákladov – je to základné členenie v každom podniku:
- prvotné náklady – externé (jednoduché) – vznikajú v podniku při styku s okolím, nazývamé aj externé. Vyjadrujú spotrebu výr. faktorov při stupe do podniku (spotrebované nákupy, nakupované a použité služby, mzdové a ostatné osobné náklady, dane a poplatky, …)
- druhotné náklady – interné (zložené) – vznikajú vo vnútropodnikových útvaroch, teda sú to náklady, ktoré poskytuje jeden vnútroorganizačný útvar druhému.
b) Kalkulačné členenie nákladov – základným znakom tohto členenia je účel, na ktorý boli náklady vynaložené s presne vymedzenou kalkulačnou jednotkou. Podľa toho členíme náklady na:
- priame náklady – vznikajú v priemej súvislosti s výkonom (spotreba látky na 1 ks nohavíc v metroch)
- nepriame náklady – sú to režijné náklady, sú spoločné pre všetky výkony (odpisy DM)
Kalkulovanie – je činnosť spojená s priraďovaním príslušnej časti celkových nákladov na konkrétny výkon.
Výsledkom kalkulovania je kalkulácia nákladov na jednotku výkonu.
Kalkulačná jednotka (jedinca) – výkon, na ktorý sa uskutočňuje kalkulácia nákladov, (napr. stolička, chlieb)
Kalkulačný vzorec: súčet všetkých položiek
1. Priamy materiál – vstupuje priamo do výrobku a tvorí jeho podstatu
2. Priame mzdy – mzdy výrobných robotníkov za odpracovaný čas alebo za splnenú prácu, musia bezprostredne súvisieť s uskutočnením výkonu
3. Ostatné priame náklady – dajú sa určiť priamo na kalkulačnú jednotku (zákonné sociálne poistenie, licencie, patenty
4. Výrobná réžia – spoločné výrobné náklady, ktoré súvisia s riadením a obsluhou výrobného procesu (spotreba energie, odpisy)
[Vlastné náklady výroby – súčet položiek 1 až 4]
5. Správna réžia – spoločné náklady celého podniku, ktoré nezahrnuli do výrobnej réžie (náklady na kancelársky materiál). Súvisia s riadením a správou podniku.
[Vlastné náklady výkonu – súčet položiek VNV a 5]
6. Odbytové náklady – obsahujú náklady vynaložené na skladovanie zásob, mzdy pracovníkov odbytu, náklady na propagáciu, reklamu, predaj, expedíciu,…
[Úplné vlastné náklady výkonu – súčet položiek VNVY a 6]
7. Zisk
Predajná cena bez DPH – súčet položiek UVNV a 7
8. DPH
Predajná cena s DPH – súčet položiek PC bez DPH a 8
Druhy kalkulácií:
a) predbežná – podnik ešte před uskutočnením výr. procesu určuje výšku predpokladaných nákladov na výkon (slúži jako podklad pre stanovenie predajnej ceny výkonu)
b) výsledná – podnik po ukončení výr. procesu zisťuje skutočnú výšku nákladov na výkon äslúži jako základ při zistení VH z realizácie výkon
c) priebežná – v priebehu výr. procesu sa môžu takisto zisťovať náklady na jednotku výkonu (slúži pre operatívne a rýchle rozhodovanie v záujme hospodárnosti a efektívnosti výr. procesu)
Spôsoby výpočtu stanovovania kalkulácií:
1.) Kalkulácia delením – ak podnik vyrába len jeden výkon
2.) Režijná prirážka – vyjadruje koľko percent v režijných nákladoch pripadne na každý druh výkonu. Pri výpočte je potrebné zvoliť vhodnú rozvrhovú základňu (napr. priame mzdy,…)
3.) Režijná sadzba – sa vypočíta ako pomer režijných nákladov a rozvrhovej základne v naturálnych jednotkách.
c) Podľa miery závislosti od objemu výkonov členíme náklady na:
- fixné – sa zo zmenou výroby celkovo nemenia, ale mení sa ich podiel pripadajúci na jednotku výkonu. Sú pevné, nepružné, (napr. odpisy DM, náklady na správny aparát, úroky z úverov,…)
Nie všetký fixné náklady sa pri zmene objemu výkonov správajú rovnako. Niektoré z nich sú absolútne fixné (odpis strojov), iné sú relatívne fixné (ak bude chcieť podnik vyrábať dvojnásobné množstvo výrobkov a nakúpi nové stroje, výška odpisov sa naraz zmení – zmení sa skokom, hovoríme, že tieto náklady sú relatívne fixné)
- variabilné - menia sa so zmenou objemu výroby, sú pružné, premenlivé a tie delíme na:
a) proporcionálne – pri nezmenených podmienkach rastú rovnako rýchlo ako objem výroby
b) neproporcionálne – vyvíjajú sa iným smerom ako objem výroby a delíme ich na 3 skupiny:
• progresívne – náklady, ktorých celková výška rastie rýchlejšie ako objem výkonov a klesá pomalšie ako objem výkonov (príplatky za odpracované hodiny nadčas)
• degresívne – náklady, ktorých celková výška rastie pomalšie ako objem výkonov a klesá rýchlejšie ako objem výkonov (náklady na opravy a udržiavanie DM)
• regresívne – ich celková výška pri raste objemu výkonov klesá a pri poklese výkonov stúpa (mzdy za vyplatené prestoje)
Nulový bod – bod, v ktorom podnik nedosahuje ani zisk ani stratu. Vtedy je VH nulový.
d) členenie nákladov z hľadiska účtovníctva:
- z hospodárskej činnosti – súvisia z hlavnou činnosťou podniku, účtujú sa na účtoch účt. skupín 50 až 55 (spotreba materiálu, cestovné, náklady na reprezentáciu, …)
- z finančnej činnosti – vznikajú při finančných operáciach uskutočňovaných podnikom, účtujú sa v účt. skupinách 56 až 57 (úroky za poskytnutý úver, kurzové straty, …)
- z mimoriadnej činnosti – vznikajú v súvislosti s nejakou mimoriadnou činnosťou (živelné pohromy) účtujú sa v účt. skupine 58 (škody, manká, …)
Plánovanie nákladov – je to činnosť, ktorou sa dopredu stanovujú jednotlivé položky nákladov, ktoré podnik potrebuje vynaložiť na dosiahnutie plánovaných cieľov.
Plán nákladov – je to prehľad jednotlivých nákladových položiek v predpokladaných sumách v SK.
Rezervy znižovania nákladov – sú to zistené nevyužité možnosti pri snahe podniku dosahovať čo najmenšie náklady na jednotku výkonov.
Zdroje znižovania nákladov:
- lepšie využívanie krátkodobého majetku
- skracovanie doby obratu krátkodobého majetku
- zvyšovanie kvality výkonov
- voľba vhodného sortimentu výroby
Prostriedky znižovania nákladov – konkrétne opatrenia, ktoré sa používajú pri využití zistených rezerv:
- zlepšenie organizácie práce a riadiacej činnosti
- zavedenie novej modernej techniky a technológie
- zvyšovanie vzdelania pracovníkov